sod- 13 (From Archives)
Last Updated: 01 February '09 Article published in SOD 13 Romi Lipiek Soglleo Sovloteo Mellcheo Vincy Quadros "Snows Krupa" Arlem, Raia, Salcete, Goa Gõykaramni 1987 vorsak bhaxecho proxn mittoylo oxem mhunn zaite Konknni monis bovall martat. Bhaxecho proxn mittoylo mhollear khorench kitem kelem? Rajbhas kaido pas kelo ani Konknni Gõychi rajbhas keli. Rajbhas kaideantli Konknni Devonagori lipient aslolean ticho fuddar mutthbhor mon'xanchea hatant poddlo ani tankam zai tem tannim tharavpak mekllik mell'li. Gõyant don lipio vapurtat astana ekuch lipi manun ghetli tednam konnem tori gondoll kelo hem zanchea lokxant ailem te ogi ravle. Tench nhoi tor tannim jea vellar bhaxecho proxn mittoyl'lo teach vellar zor Rajbhas kaido chalik layl'lo zalear ghoddie aiz chitr vegllem astolem aslem. Tem konnem ghoddonk dilem na? Gõychi fallnni korunk sodtoleamni vo rajkarnneamni? Modim vis vorsancho kall soron gelo. Hea kallant Gõykar il'le il'le don vattamni vagot gele. Konknni mhollear Devonagori lipient Konknni mhunnlolean Romi lipient Konknni vapurtoleanchi kim'mot urli na. Tanchem sahitya ek koddek poddlem. Thoddeamni tem dorzo naslolem sahitya mhollem. Xembor vorsancho itihas aslolo ani lokpriya nattyaprokar mhunn aizver nettan choltolo tiatr xunya zalo. Kristi lokamnim dhormik mollar vapurloli lipi mol nasloli zali. Haka lagun zaitea Konknni mon'xancheo bhavona dukhovleo. Je Romi lipiecho hok'k magtat te bhaxe mogi bhavonavox zaleat, tankam aple bhaxecho kollvollo aila ani ek oproteokxponnim bhirant zannvunk laglea, ek dis Konknnichi Romi lipi na zatoli ani aple khatir kainch urchem na mhunn. Gõychea charui kon'xeamni nodor marlear tancheo bhavona ortha bhorit distat. Gõyant vaprant yevpi Romi lipi ani Nagri lipi hancho ankddeacho toktto kaddit zalear Romi lipiechench dalem zodd distolem. Hi sot poristhiti aiche ghottkek tori konnuch nhoikarunk xokona. Romi lipient ekuch unnem asa tem mhollear tichem ek legit disallem na. Punn kitlinch nemallim asat jim Nagrint nant. Toxi hi tulonatmok bazu nhoi. Zoxi Kornattokant Konknni Kon'nodd lipient cholta, toxich Gõyant Romi lipient cholta mhollear otitay zaunchi na. Kristi lok dor misantlean Romi lipiecho vapor kortat ani kitlech Hindu /Musolman bhav-bhoinni Romi lipientlean vachtat ani boroytat. Dekhun dista Rajbhas kaideant nhoi tor kaidea bhair Romi lipiek favo tem sthan dil'lem zalear aiz chollvoll ubarpachi palli konnacher yeunchi nasli. He chollvollin Gõykaram modem tong vatavoronn nirmann kelam. Eklean aplo vichar manddlear dusro zap diunk eka pãyar ubo asta. Kiteak? Ulovpachem svontr legit Rajbhas kaideant ghalun dil'lem asa? He fatt bhuim-cher fattlim don vorsam lipi chollvoll Gõyant ubi zalea. Rajki monis zanka Nagri kollona tanchea kallzant Romi lipiecho mog zago zala. Dekhun 2008 Agostachea nimannea Vidhan Sobha odhivexonant lok-bhavonank ‘hoi' divpa khatir Gõychea amdaramni ani montreamni Vidhan Sobhent bindast ulopachem dhaddos kelem. Gõy Vidhan Sobhechea orth sonkolpachea magnneam voile chorchent Up-Sobhapoti Mauvin Godinha-n Romi lipi Konknnicho pako gheun ticher zal'lea onyayancho ul'lekh kelo. Taka sangat dilo, Aleixo Reginaldo Lourenço, Victoria Fernandes, Agnelo Fernandes, Francisco Silveira, Manohar Parrikar, Damu Mandrekar hea amdaramni. Romi lipiecho dhormik mollar, tiatrant ani her lugarancher Gõyant koso ani kitlo vapor zata hacher tannim uzvadd ghalo. Hea xivai Mukhel Montreak porxim bhettun kaim montreamni Romi lipiek aslolo tenko jahir kelo. Mhunn 25 Agost 2008 disa Mukhel Montri Digambar Kamat hannim Gõy Vidhan Sobhent ek itihasik ghoxnna keli ani Gõykaranchea kallzant aplea khatir il'lo lugar vaddoun ghetlo. He ghoxnnen Gõykaram modim don motam nirmann zalim. Kaim zonnamni taka yevkar dilo ani kaim zonnamni virodh kelo. Konknnichea kaim lokancho veglle toren vichar zata zalear taka virodh korpachi goroz asli kai? Fokot ghoxnna kelear virodh zata zalear Mukhel Montri khoreanich boska apoytolo tednam zhogddim zait mhunn dubav yeta. Konknni Bhasha Mandal-achi bhumika kitem kai? Ji sonvstha Romi lipientlea Konknnicher adarun sthapon zal'li ani survek Romi lipientlean vevhar kortali ti sonvstha aiz Romi lipiechea virodhant vavurta kai? Khorem mhollear Konknni Bhasha Mandal-an Mukhel Montreachea ulovnneak yevkar diunk zai Romi lipiek jem unnem poddta tem melloun diunk hatbhar launk zai. Romi lipi nastana Konknnicho vikas zaunk xokta? Vividtayent zap sodpacho proxn. Mat Virodhi Pokx fuddari Manohar Parrikaran jyust ek sondi ghetli. Ddavpech koxe khellop te Parrikara koddlean xikunk zai. Tannem konnakuch dukhoile nant bogor hansot hansot Vidhan Sobhent Moratthi bhaxechi bazu manddli. Te adim tannem Moratthi Rajbhaxa Prosthapon Somiti ani Romi Lipi Kruti Aghaddin dil'lea veg-vegllea suchounneancher toddgo kaddpak kruti doll sthapon korchem oso khazgi tharav Vidhan Sobhe mukhar dakhol kel'lo. Hea dollant somazantlea veg-vegllea ghottokank toxench rajki pokxanchea protinidhink suvat diunchi oxem tannim suchoil'lem. Hea vadak lagun sod'dea pradexik ani somajik panvddear futt poddpak laglea ani Gõycho ekvott kayom' dovorpa khatir ho proxn soddovop khub gorjechem asa oxem to man'ta. Hem kruti doll sthapon korpacho vichar Mukhel Montrean bhair marla ani atam hea proxnacher soglleamni ektthaim bosun bhasabhas korun nirnnoy ghevpacho vell uktayla. Konknni Romi lipi ani Moratthi bhaxe kodden sombondit sonvstha, fuddari ani sogllea rajki pokxank visvasant gheunuch ho proxn soddovpacher tannim visvas dakhoyla. Dekhun hem Vidhan Sobha Odhivexon somptoch soglleanchi khas boska apoun ani bhaxechea proxnacher sasannacho toddgo kaddtolo oxi itihasik ghoxnna Mukhel Montrean keli taka somest Gõykaramni yevkar dila. Hanv ek niz Gõykar. Konknni mhoji maimbhas. Tiche khatir bhaxe chollvollint hanvem bhag ghetlolo, tiche khatir teag kelolo monis hanv. Mhoji bazu spoxtt asa. Konknni monis jednam aple bhaxechi tank topasta tednam taka Gõyant Konknni khatir asloleo donui lipio dixtti poddtat. Nagri lipiek odhikrut manyatay mell'lea zalear Romi lipiek favo to man mellunkuch zai, nidan Moratthi bhaxe itleo tori sovloteo mellunk zai. Moratthi bhaxek Rajbhas vidheyok pas kortana zo dorzo dila to gorje poros chodd dila. Moratthi bhas Gõyche zaite lok vapurtat, ticho dhormik vapor ami lokxant ghetat punn ti bhas somajik jivitant vapornant hem titlench mhotvachem. Gõychi porza 90-95% Konknni bhaxent uloyta dekhun Konknnik zo manacho patth favo kela to kaidexir asa, tiche konnxak anik konnakuch bosunk lugar na. Rajki mollar Moratthi khatir jeo magonastana sovloteo melltat tacho vichar kelo zalear 90-95% lokanche bhaxek kitleo sovloteo melltat hacherui sorkaran ani Moratthi mogeamni vichar korunk zai. Ami mhunnonant tancheo sovloteo bond korcheo, punn ami mhunntat zankam mellonant tankaim sovloteo diuncheo. Zaka favta taka mellonastana gorje bhair melltoleachi konnakui kinv yetach. Ami mhunntat zogat ani zogunk diyat. Konknni bhas vapurtolea loka modem futt poddchi nhoi ani te sodanch ekvottan mukhar veche hea dhornnan ami kam' korit asat. Hea havesa boraboruch sorkari panvddear Konknni bhaxek donui lipiank (Romi ani Devonagori) eksarki vagnnuk mellchi mhunn amcho oproteokxponnan proitn chalu asa. Kristi lok Konknni pasun pois vetat mhunn tankam Konknni kodden addaun dovorpachi amchi mokh asa. Tornatte ani xiklole Gõykar Konknni bhaxek aplea jivitant favo to man dinant tanchei modim Konknnichi avodd nirmann korpacho amcho hetu asa. Hea yotnant atam sorkari adarachi bhor poddta hi khoxechi gozal. Goa Konknni Akademi zo vavr korta to tokhnnayek patr asa. Mat ek bhirant asa Goa Konknni Akademi toyar korta te borovpi Konknni vachpeam poros chodd zait mhunn. Lipiancho bhed-bhav korinastana Konknni bhaxek mukhar vhorta tea monxak hanv solam' kortam ani man bagoytam. Dalgado Konknni Akademi atanch kamak laglea, tika ami borem yox anvddetat. Novea vicharamni amkam Gõy mukhar gheun vochpachem asa. Rajki mon'xank Konknnichi umollxik laglea hem boreachem chin'n. Gõychea Mukhel Montrean Konknni khatir zaitem kitem kelam hem ami sangchi goroz na. Atam to marunk veta tem ekdom' boreachem ani gorjechem panvl. Romi lipiek azun zaiteo sovloteo mellpacheo urleat, teo mellpak hacho khatren faido zatolo. Dekhun zata title begin hea bhaxe proxnacho sokx-mokx laylear Gõy ani Gõychi porza rajki mon'xanchea upkarant urtoli. Amche vorim anik zaite zonn Konknni bhaxechi sorvanginn udorgot zaunchi mhunn vavurtat tannim bori manddavoll gheun mukhar yeunchem ani Konknni mon'xachea ekvottachi gantt ornun dovrunk adar korcho. Na zalear mellot to bhaxe chollvollint denvta ani naka zal'li magnni korta tankam addavpachi goroz asa. Gõy Gõykaranchem dekhun Gõychem hit polleun vichar korunk amchi zobabdari. Konknni bhaxechi bhorpur udorgot zaum ani ek dis Konknni mortoli mhunnpeanchea kallzant Konknni bhaxecho umallo futtun yenv hoch amcho haves.
Readers' Views
No comments entered. Be the first to enter a comment! Post Your Views
Other "SOD" Articles
Archived "SOD" Articles
|
AICHEM JEVONN |
Tumchea dolleant musoll astana, tumi dusreanchea dolleantle kisor koxem kaddum yeta. |
Read more.. |
KONKNNI |
Bolkanv
Konknni mollar Gõycheo ani her ganvcheo mukhel ghoddnnukoAngonn
Bhurgeam khatir gitam, kovita, kannio ani her bhurgeanache avddiche borpavollicho punzo.Motiam
Novim utram, tanchi mahiti ani vapor.Umalle
SMS-achea mollar Konknni.Mhoineache Suvalle
Gõychim festam, porbo ani zatraLokdaiz
Konknni mon’xachem purvil’lem bhanddar (gitam, kannio, mhonni, humannim, opari, adi).Lekh
Konknni Sod lekh ani her prokarache lekh.Kotha
Konknni kotha.Kovita
Konknni kovita ani gitam.Ankri
Novim pustokam, CD hanchi vollok.SOD
Research articles published in TSKK Research Bulletin. |
|